KONVERZNY KURZ STANOVENY 8. 7. 2008 1 € = 30,1260 SKK
==========================================
EURO a EUROZÓNA
Slovník pojmov
Acquis communautaire Acquis communautaire zahŕňa celú škálu princípov, zákonov, politík, záväzkov a cieľov prijatých v rámci Európskej únie a obsiahnutých predovšetkým v zmluvách, legislatíve a rozhodnutiach Súdneho dvora. Dosiahnuté výsledky musia záväzne akceptovať všetky členské štáty Únie. Pre štát, ktorý sa chce stať členom EÚ, je prvým predpokladom prevzatie acquis communautaire a zosúladenie svojho vlastného právneho systému s ním.
Národný rozvojový plán (NDP) Základný strategický a plánovací dokument v oblasti regionálneho rozvoja. Obsahuje analytickú, syntetickú, realizačnú a hodnotiacu časť. Skladá sa z regionálnych a sektorových častí, ktoré sú tvorené sektorovými a regionálnymi operačnými programami. Tento plán poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska a jeho regiónov, na bariéry ďalšieho rozvoja i návrhy na ich prekonanie prostredníctvom stanovenia rozvojových priorít a stratégií.
Sektorový operačný program (SOP) Dokument schválený EK pre vykonávanie Rámca podpory Spoločenstva a obsahujúci súvislý súbor priorít zahrňujúci viacročné opatrenia, ktorý môže byť vykonávaný s využitím pomoci jedného alebo viacerých fondov.
Rámec podpory Spoločenstva (CSF) Dokument schválený EK po dohode s príslušným členským štátom, ktorý vyplýva z hodnotenia plánu predloženého členským štátom a obsahuje stratégiu a priority pre činnosť fondov a členského štátu, ich špecifické ciele. Tento dokument je rozdelený na priority a uskutočňovaný prostredníctvom jedného alebo viacerých operačných programov.
Jednotný programový dokument (SPD) Dokument schválený EK a obsahujúci rovnaký druh informácií, ktoré sa nachádzajú v Rámci podpory Spoločenstva a v operačnom programe. Spadajúce regióny Slovenska: územie Bratislavského kraja. Za vypracovanie a plnenie zodpovedá MVRR SR pre Cieľ 2 a MPSVR SR pre Cieľ 3.
Cieľ 1 Podpora rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva. Sú tu zahrnuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru Spoločenstva. V týchto regiónoch môžu štrukturálne fondy poskytnúť až 75% (výnimočne 80%) celkových nákladov príslušného opatrenia. Spadajúce regióny Slovenska: územie Trnavského, Trenčianskeho, Nitrianskeho, Žilinského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja. Realizácia opatrení v rámci tohto cieľa bude vykonávaná prostredníctvom operačných programov.
Cieľ 2 Podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam. V rámci tohto Cieľa sú podporované oblasti prechádzajúce spoločensko-hospodárskymi zmenami v odvetviach priemyslu a služieb, upadajúce vidiecke oblasti, mestské oblasti nachádzajúce sa v ťažkostiach a krízou postihnuté oblasti závislé na rybolove. V týchto regiónoch môžu štrukturálne fondy poskytnúť finančné prostriedky do výšky 50% celkových nákladov na realizáciu opatrenia. Spadajúce regióny Slovenska: vybrané oblasti Bratislavského kraja. Financovanie sa uskutoční prostredníctvom tzv. Jednotného programového dokumentu a za jeho vypracovanie a plnenie zodpovedá Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Cieľ 3 Podpora prispôsobovania a modernizácia politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti. Realizovaním tohto cieľa sú finančne podporované aktivity v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje Cieľ 1 a je orientovaný v prospech rozvoja ľudských zdrojov v každom členskom štáte. Spadajúce regióny Slovenska: územie Bratislavského kraja aza vypracovanie a plnenie zodpovedá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Riadiaci orgán Každý verejný alebo súkromný orgán alebo útvar na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni nominovaný členským štátom, alebo členský štát samotný, ktorý vykonáva funkciu riadenia pomoci zo štrukturálnych fondov.
Platobný orgán Jeden alebo viaceré národné, regionálne alebo miestne orgány poverené členskými štátmi za účelom prípravy a predkladania žiadostí o platby a prijímania platieb z EK. Členský štát určí všetky podmienky svojho vzťahu s platobným orgánom a vzťahu platobného orgánu s EK. EK poukazuje platby príspevkov zo štrukturálnych fondov platobnému orgánu v súlade s príslušnými rozpočtovými prídelmi. Platobný orgán zabezpečí, že koneční prijímatelia dostanú platby čo najskôr a bez akejkoľvek zrážky, zadržiavania alebo zmeny. Platobným orgánom pre štrukturálne fondy a Kohézny fond je Ministerstvo financií SR.
Sprostredkovateľský orgán Sú to všetky verejné alebo súkromné orgány alebo služby konajúce na zodpovednosť riadiacich alebo platiacich inštitúcií alebo vykonávajúcich úlohy v ich mene vo vzťahu ku konečným užívateľom, inštitúciám alebo firmám vykonávajúcim dané operácie.
NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek." („Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques" – NUTS). Je zavedená Štatistickým úradom Európskej komisie (Eurostat) v spolupráci s Národnými inštitútmi pre štatistiku, v prípade Slovenska Štatistickým úradom Slovenskej republiky. V SR sú určené úrovne NUTS (ako štatistické jednotky) na základe opatrenia Štatistického úradu SR a jeho akceptácie EUROSTAT-om nasledovne:
– NUTS I– Slovenská republika
– NUTS II – 4 štatistické územné jednotky
• Bratislavský kraj
• Západné Slovensko (Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj)
• Stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj)
• Východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj)
– NUTS III – 8 VÚC (samosprávnych krajov)
– NUTS IV – 79 okresov
– NUTS V – 2883 obcí
Programový doplnok Dokument, ktorý implementuje stratégiu pomoci a priorít. Obsahuje podrobné prvky na úrovni opatrení (implementácia priorít v operačnom programe, ex-ante hodnotenie, ukazovatele monitorovania …). Pripravuje ho členský štát alebo riadiaci orgán a reviduje ho riadiaci orgán, keď je to potrebné, na požiadanie monitorovacieho výboru alebo z vlastnej iniciatívy. Posiela sa EK na vedomie.
Európsky sociálny fond (ESF) Pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, podnikavosti a rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov. Pomáha rozvíjať schopnosti jednotlivcov, hlavne ľudí s osobitnými problémami pri hľadaní práce, udržaní si práce alebo návrate do práce po neprítomnosti; poskytuje podporu členským štátom pri zavádzaní nových aktívnych politík a systémov boja so skrytými príčinami nezamestnanosti a na zlepšenie ich zručností.
Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) Pomáha znížiť rozdiel medzi úrovňami rozvoja a životnými úrovňami rôznych regiónov a mieru zaostávania najmenej podporovaných regiónov. Pomáha vyrovnať hlavné regionálne nerovnováhy v Spoločenstve účasťou na rozvoji a štrukturálnom prispôsobení regiónov, ktorých rozvoj zaostáva a hospodárskej a sociálnej konverzii regiónov. Poskytuje finančnú pomoc na rozvojové projekty v chudobnejších regiónoch. Vo vyjadrení finančnými zdrojmi je tento fond najväčší zo štrukturálnych fondov EÚ.
Európsky poľnohospodársky vyrovnávací (usmerňovací, poradenský, orientačný) a garančný fond, EAGGF Financuje spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Jeho účelom je poskytnúť trhovú podporu a podporovať štrukturálne reformy v poľnohospodárstve. Je rozdelený do dvoch sekcií: garančná sekcia financuje opatrenia cenovej podpory a exportných dotácií, aby sa zabezpečili výrobcom stabilné ceny, kým vyrovnávacia (poradenská, orientačná) sekcia poskytuje dotácie pre racionalizačné schémy, modernizácie a štrukturálne zlepšenia farmárenia.
Kohézny fond Z fondu sú financované projekty v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Odlišuje sa od štrukturálnych fondov tým, že je určený členským krajinám a nie regiónom. V SR sa projekty podporené týmto fondom týkajú ciest, letísk a železníc; projekty v oblasti životného prostredia sa zameriavajú na zásobovanie pitnou vodou, čističkami odpadových vôd a tuhý odpad.
niciatívy ES Forma pomoci ES zo štrukturálnych fondov, ktorá sa týka cezhraničnej (INTERREG A), transregionálnej (INTERREG B) a transnacionálnej spolupráce (INTERREG C), hospodárskej a spoločenskej obnovy zaostalých miest a mestských oblastí (URBAN), rozvoja vidieka (LEADER) alebo medzištátnej spolupráce na presadzovanie nových prostriedkov boja so všetkými formami diskriminácie a nerovnoprávnosti v oblasti trhu práce (EQUAL).
Konečný prijímateľ Orgán, organizácia, právnická osoba, fyzická osoba alebo administratívna jednotka, ktorá má prospech z projektu a je zodpovedná za jeho realizáciu. V prípade schém pomoci podľa článku 87 Zmluvy o založení ES sú konečnými prijímateľmi tie orgány, ktoré túto podporu poskytujú.
Konečný užívateľ Orgán, organizácia, právnická osoba, fyzická osoba alebo administratívna jednotka, ktorá má prospech z projektu a je zodpovedná za jeho realizáciu. V prípade schém pomoci podľa článku 87 Zmluvy o založení ES sú konečnými užívateľmi tie orgány, ktorým je táto podpora poskytovaná od konečného prijímateľa.
Opatrenie Prostriedok, ktorým je v priebehu niekoľkých rokov uskutočňovaná priorita programového dokumentu a ktorý umožňuje financovanie činností.
Operačný program Programový dokument schválený EK pre vykonávanie Rámca podpory Spoločenstva, obsahujúci súvislý súbor priorít zahrňujúcich viacročné opatrenia, ktorý môže byť vykonávaný využitím pomoci jedného alebo viacerých fondov, jedného alebo viacerých iných existujúcich finančných nástrojov a EIB.
Oprávnené výdavky Výdavky, ktoré boli skutočne realizované v rámci obdobia stanoveného v rozhodnutí o poskytnutí pomoci vo forme výdavkov konečného prijímateľa, a ktoré boli realizované v rámci operácií vybraných na podporu v rámci pomoci v súlade s kritériami výberu a procesmi podliehajúcimi pravidlám ES.
Priorita Jedna z hlavných zámerov stratégie prijatej do Rámca podpory Spoločenstva alebo pomoci. Každej priorite je pridelený príspevok zo štrukturálnych fondov a iných finančných nástrojov, príslušné finančné prostriedky členského štátu a súbor bližšie určených konkrétnych cieľov.
Platobná jednotka; sprostredkovateľský orgán pod platobným orgánom Verejný alebo súkromný orgán vykonávajúci určité úlohy delegované z platobného orgánu. Rozsah a definovanie delegovaných úloh je v kompetencii platobného orgánu.
Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom Verejný alebo súkromný orgán vykonávajúci určité úlohy delegované z riadiaceho orgánu. Rozsah a definovanie delegovaných úloh je v kompetencii riadiaceho orgánu.
Štátna pomoc Pre mnohých prijímateľov príspevku zo štrukturálnych fondov pôjde o poskytnutie finančnej pomoci v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Preto každý uchádzač o príspevok v spolupráci s implementačnou agentúrou bude povinný vykonať tzv. test štátnej pomoci, ktorého výsledok určí, či ide o subjekt, na ktorý sa vzťahuje štátna pomoc. Zvyčajne ide o súkromné a iné podnikateľské subjekty založené na dosahovanie zisku. Ak sa na základe tohto testu zistí, že uchádzač spadá do tejto kategórie, budú sa na neho viazať pravidlá štátnej pomoci. V takomto prípade základom pre výpočet príspevku je regionálna mapa štátnej pomoci Slovenskej republiky, podľa ktorej sa určuje strop intenzity pomoci z oprávnených výdavkov projektu. Podrobné pravidlá pre poskytnutie príspevku, jeho výšku, podmienky definujú schémy štátnej pomoci. Do štátnej pomoci sa zahŕňa príspevok štrukturálneho fondu a príspevok z verejných zdrojov krajiny (napr. zo štátneho rozpočtu, príspevku obce, VÚC). Pravidlá štátnej pomoci sú upravené v schémach štátnej pomoci. Vyhlasovateľmi schém štátnej pomoci sú MH SR, MPSVR SR, MVRR SR, MP SR, MŽP SR.
Štrukturálne fondy Nástroje štrukturálnej politiky EÚ využívané na dosiahnutie jej cieľov. K štrukturálnym fondom patria Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond – usmerňovacia sekcia a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu.
Autorka: Jarmila Tomšová Recenzentky: Gabriela Dittelová Henrieta Holešová
%
1. Čo je to euro?
Euro je spoločná mena tých krajín Európskej únie, ktoré sú aj plnými členmi Hospodárskej menovej únie. Euro 1. januára 1999 prijalo 11 členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Od 1. januára 2001 začalo euro používať aj Grécko, od 1.1.2007 Slovinsko. Od 1. januára používa euro aj Cyprus a Malta. Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou. Jedno euro má 100 centov. Euro bolo možné použiť v bezhotovostnom styku od 1. januára 1999. Bankovky a mince boli vydané do obehu 1. januára 2002.
2. Čo je eurozóna?
Eurozóna je geografická oblasť krajín EÚ, ktorých spoločnou menou je euro. Eurozóna vznikla v januári 1999 keď Európska centrálna banka prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 do eurozóny vstúpilo Grécko a v roku 2007 ako trinásty člen Slovinsko. V súčasnosti tvorí Eurozónu 15 členských štátov spolu s Cyprom a Maltou, ktoré prijali euro 1. januára 2008. Podmienkou vstupu do eurozóny pre všetkých pätnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérií. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpoklady úspešnej účasti v menovej únii a spoločnú menu euro. Všetky členské krajiny EÚ sú členmi Hospodárskej a menovej únie s tou výnimkou, že nie všetky využívajú aj spoločnú menu euro.
3. V ktorých krajinách sa dá platiť eurom?
Euro je v súčasnosti národnou menou v 15 krajinách eurozóny: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Cyprus a Malta. So súhlasom Európskeho spoločenstva je euro legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. Ide o malé krajiny, ktoré ani pred zavedením eura nepoužívali svoju vlastnú menu. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna hora a Andorra.
4. Čo je Hospodárska a menová únia?
Hospodárska a menová únia (HMÚ) je hospodárskou časťou Európskej únie. Obsahuje zónu voľného obchodu, colnú úniu medzi krajinami EÚ, voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ, koordináciu hospodárskych politík medzi krajinami EÚ a spoločnú menu euro. Detailné ustanovenia o Hospodárskej a menovej únii priniesla Zmluva o Hospodárskej menovej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993. Cieľom HMÚ je zbližovanie hospodárskych politík jednotlivých členských štátov, vytvorenie spoločnej meny a výkon spoločnej menovej politiky s udržaním cenovej stability ako svojho hlavného cieľa. Proces vytvárania HMÚ pozostával z troch fáz. Prvá fáza bola zameraná na zbližovanie sa hospodárskych politík členských štátov a na odstraňovanie bariér voľného pohybu kapitálu. Počas druhej fázy sa členské štáty sústredili na znižovanie deficitov verejných financií a ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu voči nečlenským štátom. V tomto období bol založený Európsky menový inštitút, predchodca súčasnej Európskej centrálnej banky. Tretia fáza sa začala 1. januára 1999 a charakterizuje ju zavedenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie výmenných kurzov národných mien voči euru. Od 1. januára 2002 bolo euro zavedené aj v hotovostnom obehu.
5. Aké sú podmienky na vstup do eurozóny? Čo sú maastrichtské, resp. konvergenčné kritériá?
Na vstup do eurozóny musia členské krajiny EÚ splniť štyri kritériá nominálnej konvergencie tzv." maastrichtské kritériá", a zároveň musí byť ich legislatíva v súlade s pravidlami EÚ pre menovú úniu.
Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých štátnych, alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť mena členského štátu zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie mena členského štátu jednostranne devalvovať a nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.
Súlad legislatívy: zákony členského štátu musia byť v súlade so Zmluvou o založení Európskej únie a so Štatútom Európskej centrálnej banky.
6. Aký je oficiálny znak eura?
Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa.
7. Čo je Európska centrálna banka?
Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu euro. ECB určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu – nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte v Nemecku.
8. Čo je Eurosystém?
Eurosystém je systém centrálnych bánk v eurozóne, ktorý tvoria Európska centrálna banka a jednotlivé národné centrálne banky krajín eurozóny. Národné centrálne banky vykonávajú niektoré činnosti v mene eurosystému, podľa rozhodnutí ECB.
Zavedenie eura na Slovensku
1. Čo je Národný plán zavedenia eura?
Národný plán zavedenia eura je plán technických príprav na to, aby bol prechod na euro na Slovensku zvládnutý hladko a efektívne. O národný plán sa môžu v procese zavádzania eura oprieť všetky subjekty na Slovensku. Ťažiskom národného plánu zavedenie eura sú základné zásady, časový harmonogram, inštitucionálne zabezpečenie zavedenia eura v SR, identifikácia úloh v jednotlivých oblastiach, časová náročnosť jednotlivých úloh, stanovenie kontrolných termínov, zodpovednosť jednotlivých subjektov a pod. Odborné podklady k jednotlivým otázkam prechodu slovenského hospodárstva na euro pripravuje 6 pracovných výborov: výbor pre banky a finančný sektor, výbor pre verejnú správu, výbor pre nefinančný sektor a ochranu spotrebiteľa, výbor pre legislatívu, výbor pre komunikáciu a výbor pre informatiku a štatistiku. Národný plán zavedenia eura bol schválený uznesením vlády SR č. 525 dňa 6. júla 2005. Národný plán bol aktualizovaný v marci 2007. Do zavedenia eura sú plánované ďalšie aktualizácie, ktoré doplnia a spresnia jednotlivé úlohy. Národný plán je verejne prístupný na stránke NBS alebo aj na tejto stránke.
2. Čo je duálny obeh?
Od 1. do 16. januára 2009 potrvá na Slovensku obdobie duálneho (dvojitého) obehu. Počas tohto obdobia bude možné v hotovosti platiť okrem eur aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách v korunách však bude výdavok v eurách. Od 17. januára 2009 bude možné platiť len eurami.
3. Ako si vymeniť peniaze?
Najjednoduchším spôsobom je uložiť si peniaze pred zavedením eura na účet do banky, kde budú automaticky prevedené na euro. Po zavedení eura budú komerčné banky bezplatne vymieňať korunové mince do konca jäna 2009, bankovky do konca roku 2009. Banky budú môcť obmedziť bezplatnú výmenu korún za eurá podľa počtu vymieňaných bankoviek či mincí, limit na bezplatnú výmenu však nesmie byť nižší ako 100 kusov. Národná banka Slovenska bude vymieňať mince do konca roku 2013 a bankovky neobmedzene.
4. Kto a kedy určí konverzný kurz?
Konverzný kurz určí Rada EÚ pravdepodobne v júli 2008. S výškou konverzného kurzu musia súhlasiť všetky krajiny eurozóny a aj Slovensko. Návrh na určenie konverzného kurzu podáva Európska komisia. Rada EÚ toto rozhodnutie prekonzultuje aj s Európskou centrálnou bankou. Konverzný kurz bude stanovený ako koeficient so šiestimi platnými číslicami – dve pred desatinnou čiarkou a štyri desatinné miesta. Hoci konverzný kurz bude oznámený už v lete 2008, bude účinný až od zavedenia eura na Slovensku – od 1. 1. 2009.
5. Ako sa majú občania pripraviť na zavedenie eura?
Občania nemajú pred zavedením eura nijaké konkrétne úlohy. Môžu však pomôcť hladkému prechodu na euro ak si vopred do bánk uložia prebytočnú hotovosť, budú sa snažiť rýchlo si zvyknúť na nové ceny v eurách, upozorňovať na prípadné neopodstatnené zvýšenie cien po zavedení eura, a tiež ak budú v obchodoch a bankách v prvých dňoch po prechode na euro tolerantní a trpezliví.
6. Čo je duálne (dvojité) zobrazovanie cien?
Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eure súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien bude povinné jeden mesiac po stanovení konverzného kurzu, pravdepodobne od augusta 2008. Táto povinnosť pretrvá 12 mesiacov po zavedení eura. Pokračovanie duálneho zobrazovania po tomto období bude dobrovoľné. Duálne zobrazovanie sa bude vyžadovať všade, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, teda okrem cien v obchodoch aj mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty, faktúry, cenové ponuky, katalógy, atď. Ceny budú prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent.
Eurové bankovky a mince
1. Aké sú eurové bankovky a mince?
Existuje sedem eurových bankoviek: 500, 200, 100, 50, 20, 10, 5 eur a 8 eurových mincí v hodnote: 2 eurá, 1 euro a 50, 20, 10, 5, 2, 1 centov.
2. Aký je vzhľad eurových bankoviek ?
Séria eurových bankoviek pozostáva zo siedmich rôznych nominálnych hodnôt bankoviek, ktoré sú zákonným platidlom na území celej eurozóny. Každá eurová bankovka predstavuje jeden architektonický štýl. To znamená, že sú na nich zobrazené stavebné slohy siedmich období európskych kultúrnych dejín. Tématicky sú tieto slohy znázornené pomocou prvkov okien, brán a mostov. Na lícnej strane bankoviek sú zobrazené okná a brány, ktoré sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Okrem architektonických prvkov, je na prednej strane bankoviek zobrazená aj vlajka Európskej únie. Dvanásť hviezd Európskej únie vyjadruje dynamiku a harmóniu súčasnej Európy. Mosty, ktoré sú hlavným motívom na rubovej strane bankoviek, symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta. Eurové bankovky sú dielom Róberta Kalinu z Rakúskej centrálnej banky, ktorého výtvarné návrhy vyhrali v roku 1996 celoeurópsku súťaž.
5 eurová bankovka – klasický sloh
10 eurová bankovka – románsky sloh
20 eurová bankovka – gotický sloh
50 eurová bankovka – renesančný sloh
100 eurová bankovka – barok a rokoko
200 eurová bankovka – vek železa a skla
500 eurová bankovka – moderná architektúra 20. storočia
3. Aké sú ochranné znaky eurových bankoviek?
Všetky eurové bankovky sú chránené proti falšovaniu najmodernejšími ochrannými prvkami a špecifickým papierom, ktorý sa už na prvý dotyk výrazne odlišuje od bežného papiera. Bankovky obsahujú reliéfnu tlač, vodoznak, ochranný prúžok, sútlačovú značku, hologram a buď zlatistý pruh (nižšie hodnoty) alebo opticky premenlivú farbu (vyššie hodnoty)
4. Sú na eurách zobrazené aj národné motívy jednotlivých členských krajín?
Eurové mince majú spoločnú stranu – rovnakú na všetkých minciach a národnú stranu – podľa toho ktorá krajina mincu vydala. Spoločná strana mincí reprezentuje mapu Európskej únie. Na pozadí sú pripojené hviezdy európskej vlajky. Pozíciu Európy vo svete zdôrazňujú 1, 2 a 5-centové mince, zatiaľ čo 10, 20 a 50-centové predstavujú Európsku úniu ako spoločenstvo národov. Eurové mince s najvyššou hodnotou zobrazujú Európu bez hraníc. Spoločnú stranu mincí navrhol Luc Luycx z Belgickej kráľovskej mincovne. Rubová strana mincí je určená pre národné symboly, ktoré si každý členský štát zvolí sám. Všetky eurové mince sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na to, ktorý štát ich vydal.
5. Aké sú národné strany slovenských eurových mincí?
Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší – štátneho znaku Slovenska, ktorý bude na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach bude Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).
6. Môžu eurové mince spôsobiť alergické reakcie na nikel, ktorý obsahujú?
Nikel bol pomerne rozšírenou prímesou pôvodných mincí jednotlivých krajín eurozóny. Často sa nachádza aj v minciach iných krajín, napríklad v 5 centoch v Spojených štátoch. Vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti je nikel veľmi vhodným materiálom na razbu mincí. Na celom svete sa na výrobu mincí používa už viac ako sto rokov. Použitím niklu sa okrem iného zvyšuje úroveň ochrany mincí. Zloženie kovov jednotlivých eurových mincí bolo stanovené v nariadení Rady v roku 1998 po rozsiahlych diskusiách a vedeckom výskume, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Komisiou. Napriek tomu, že sa nenašli žiadne presvedčivé vedecké dôkazy proti použitiu niklu, začali sa hľadať iné alternatívy. Podľa pôvodného plánu malo nikel obsahovať päť rôznych eurových mincí (10 centov, 20 centov, 50 centov, €1 a €2), nakoniec však bolo rozhodnuté, že sa použije len v posledných dvoch, ktoré si vyžadovali zvýšenú mieru ochrany. V praxi to znamená, že nikel neobsahuje 86 % eurových mincí (vyrobených do konca roka 2001), zatiaľ čo u národných mincí, ktoré boli v obehu pred zavedením eura, to bolo len 25 %. V minciach €1 a €2 sa nikel nachádza najmä v zliatine, jeho styk s pokožkou je teda obmedzený – na povrchu je jeho koncentrácia veľmi nízka (11,3 % na minci €1 a 9,1 % na minci €2). Keďže nikel sa v minulosti bežne vyskytoval v pôvodných národných minciach, ktoré nahradilo euro, je nepravdepodobné, že by eurové mince boli príčinou údajných alergických reakcií. Obsah niklu na povrchu eurových mincí predstavuje menej ako polovicu v porovnaní s pôvodnými španielskymi a nemeckými mincami, menej ako tretinu v porovnaní s pôvodnými írskymi, portugalskými, belgickými a luxemburskými mincami a menej ako desatinu v porovnaní s pôvodnými francúzskymi a holandskými mincami.
Mzdy
1.V akej mene bude poskytnutá výplata za mesiac december 2008?
Nakoľko mzda za december sa vypláca v priebehu januára nasledujúceho roka, výplata sa síce vypočíta podľa mzdových podmienok dohodnutých v slovenských korunách, ale zamestnávateľ ju vyplatí, alebo poukáže na účet zamestnanca už prepočítanú na euro. Prepočet musí byť presne podľa konverzného kurzu.
2. Ako sa budú zaokrúhľovať jednotlivé mzdové zložky dohodnuté v slovenských korunách?
Peňažné sumy vrátane zložiek mzdy, ktoré boli dohodnuté alebo stanovené v korunách, ale ktoré majú byť zaplatené, alebo účtované v eurách, sa zaokrúhlia na najbližší eurocent. Zaokrúhli sa konečná suma, nie čiastkové položky - vo väčšine prípadov sa teda zaokrúhli čistý príjem alebo suma určená na výplatu. Pri konverzii korunových hodnôt na eurá nemôžu byť účtované žiadne s tým spojené poplatky.
3. Ako sa budú transformovať na euro zložky mzdy stanovené v zákone, plnenia dohodnuté v mzdovej časti kolektívnej zmluvy a plnenia dohodnuté ako mzdové podmienky v pracovnej zmluve?
Všetky plnenia, mzdy a platy určené v zákone, dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve v korunách sa budú prepočítavať konverzným kurzom, ktorý bude neodvolateľne stanovený Radou EÚ. Všetky korunové hodnoty sa k 1. 1. 2009 budú môcť prepočítavať len na základe tohto konverzného kurzu a nebude možné použiť iný kurz. V oblasti odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe realizáciu prepočtu tarifných platov a miezd konverzným kurzom zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Ceny
1. Aké opatrenia budú prijaté na ochranu spotrebiteľa pred zdražovaním?
Na základe skúseností z prvej etapy zavádzania eura budú prijaté opatrenia na zabezpečenie cenovej konverzie s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Okrem informačnej kampane pre verejnosť bude existovať približne 18 mesačné obdobie duálneho zobrazovania cien tovarov a služieb, ďalej to je prijatie etického kódexu, predzásobenie predajcov dostatočným množstvom eurových mincí a pod. Najdôležitejšou však bude angažovanosť samotných zákazníkov, ktorí sa musia snažiť odhaliť prípadné výraznejšie zvýšenie cien a nakupovať v obchodoch, ktoré sa budú chovať korektne.
2. Hrozí po zavedení eura zvyšovanie cien?
V súvislosti s prijatím eura sa často objavuje obava z náhleho zvýšenia cien. Podľa prieskumu z mája 2007 až 74 % Slovákov sa bojí, že zavedenie eura sa zneužije na zvýšenie cien. Výmena korún na eurá však znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá tak nie je dôvodom na zvyšovanie cien. Určitý nárast cien by však mohol byť spojený so zaokrúhľovaním. Zaokrúhľovať by sa malo podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta a vplyv na cenovú hladinu by tak bol prakticky nulový.
Eurostat odhaduje, že zavedenie hotovostného eura k 1. 1. 2002 prispelo k nárastu cien len o 0,12-0,29% pričom celková inflácia v roku 2002 predstavovala 2,3%. Pritom inflácia v eurozóne v roku 2002 bola rovnako vysoká ako v r. 2001. Vplyv eura na rast cien bol pritom len krátkodobý a týkal sa len časti spotrebiteľských cien. Predovšetkým v tých segmentoch trhu kde nie je dostatočná konkurencia. Po zavedení hotovostného eura v roku 2002 spotrebitelia mali pocit, že inflácia je vyššia ako bola skutočnosť. Tento rozdiel medzi tzv. vnímanou a skutočnou infláciou pravdepodobne súvisel s tým, že ceny tých tovarov a služieb, ktoré skutočne vzrástli, boli viac na očiach. Išlo o tovary a služby každodennej spotreby, čo samozrejme ovplyvnilo pohľad spotrebiteľov, avšak podiel týchto položiek na celkovom spotrebnom koši bol len malý. Preto vznikal rozdiel medzi tým, ako spotrebitelia vnímali infláciu, a aká bola v skutočnosti vykázaná prostredníctvom oficiálnych indexov spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že zavedenie eura bude mať v strednodobom horizonte tlmiaci vplyv na cenový vývoj tým, že zjednoduší porovnávanie cien medzi krajinami. To zlepší fungovanie medzinárodných trhov a posilní konkurenčné prostredie a povedie k vyššej ekonomickej efektívnosti.
3. Bude po vstupe do eurozóny na Slovensku vyššia inflácia kvôli dobiehaniu cenovej úrovne vyspelých krajín?
Vstup Slovenska do eurozóny bude znamenať významný impulz pre rast ekonomickej úrovne. Tento proces bude spojený aj so zbližovaním cenových hladín, t.j. cenová hladina na Slovensku sa bude postupne približovať priemeru Európskej únie. Ide však od dlhodobý proces, ktorý je spojený aj s dobiehaním ekonomickej úrovne týchto krajín a teda aj s rastom produktivity, miezd a životnej úrovne. Nepôjde teda v žiadnom prípade o výrazný inflačný vplyv spojený s negatívnym dopadom na ekonomiku. Tento proces prebieha aj v niektorých súčasných menej rozvinutých krajinách eurozóny ako napr. Grécko, Španielsko, Portugalsko a pod. Úroveň inflácie v týchto ekonomikách je však v súčasnosti stabilizovaná a len mierne prekračuje priemer eurozóny.
4. Po vstupe do eurozóny zanikne samostatná menová politika NBS. Bude ešte centrálna banka vykonávať nejaké činnosti súvisiace s menovou politikou?
Po vstupe do eurozóny NBS už síce nebude vykonávať vlastnú národnú menovú politiku, stane sa však členom Eurosystému. Guvernér Národnej banky Slovenska sa stane členom Rady guvernérov, teda rozhodovacieho orgánu ECB, ktorý je zodpovedný za formuláciu menovej politiky pre eurozónu. Účasť guvernéra na tvorbe menovo-politických rozhodnutí si vyžaduje dôkladnú pripravenosť. Úlohy odborných útvarov a zamestnancov, ktorí sa v súčasnosti venujú otázkam menovej politiky sa tak ešte rozšíria. Okrem osoby guvernéra sa na tvorbe menovej politiky ECB podieľajú aj ďalší zamestnanci NBS a to aktívnou účasťou na práci rôznych výborov Eurosystému. Pre oblasť menovej politiky sú najvýznamnejšími výbormi Výbor pre menovú politiku, Výbor pre medzinárodné vzťahy a Výbor pre operácie na voľnom trhu. Národné centrálne banky sa po prijatí spoločnej meny podieľajú na plnení niektorých úloh Eurosystému. Ide predovšetkým o realizáciu menovo-politických operácií, spravovanie devízových rezerv tak vlastných ako aj devízových rezerv ECB, dohľad nad národnými platobnými systémami, spravovanie a dohľad nad hotovostnými operáciami a spoluprácu s ECB pri zbere štatistických údajov.
Po vstupe do eurozóny bude NBS naďalej vykonávať svoje ďalšie činnosti, ktoré nesúvisia s menovou politikou. Ide hlavne o dohľad nad finančným trhom, prevádzkovanie tuzemského platobného systému a ďalšie činnosti.
5. Čo bude pre Slovensko znamenať strata vlastnej menovej politiky?
Menová politika je jedným z nástrojov hospodárskej politiky na stabilizáciu ekonomiky. Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky a celkovú globalizáciu svetového hospodárstva účinnosť národnej menovej politiky klesá. Menová politika je ovplyvňovaná regionálnymi vplyvmi ako aj samotnou menovou politikou ECB. Zahraničný obchod SR v rozhodujúcej miere prebieha so súčasnými a budúcimi krajinami eurozóny, pričom prijatie eura bude ešte stimulovať rast zahraničného obchodu s týmto regiónom. Táto skutočnosť podporuje hlbšiu integráciu slovenského hospodárstva do európskeho priestoru. Čím vyšší stupeň integrácie s trhmi týchto krajín dosiahneme, tým vhodnejšia bude menová politika ECB aj pre Slovensko. Začlenením sa Slovenska do eurozóny bude naša ekonomika súčasne chránená aj voči niektorým externým šokom súvisiacich s existenciou plávajúceho kurzu.
Dôchodky a sociálne dávky
1. Vzťahuje sa duálne zobrazovanie aj na dôchodkové dávky?
V rozhodnutiach o priznaní a zvýšení dôchodkových dávok v druhej polovici roka 2008 sa budú uvádzať sumy dávok v korunách aj v eurách súčasne. Dvojité uvádzanie čiastok sa povinne začne najneskôr jeden mesiac od stanovenia výmenného kurzu a bude povinné 12 mesiacov po zavedení eura.
2. Ako sa budú dôchodkové dávky zaokrúhľovať?
Pre zaokrúhľovanie peňažných čiastok platia všeobecné pravidlá. Zaokrúhľuje sa s presnosťou na dve desatinné miesta, na eurocenty, podľa matematických pravidiel. V prípade dôchodkových dávok a sociálnych dávok sa však urobí výnimka a zaokrúhľovať sa bude vždy smerom nahor – v prospech občana. Podľa druhu dávky sa bude zaokrúhľovať na najbližší vyšší eurocent alebo na 10 centov.
3. Nedôjde kvôli zavedeniu eura k zníženiu hodnoty dôchodkov na Slovensku?
Samotné zavedenie eura nebude znižovať ani zvyšovať hodnotu dávok sociálneho poistenia, ktoré zahŕňajú nielen dávky dôchodkového poistenia ako napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a pod. Po zavedení eura sa budú sumy dávok stanovené v slovenských korunách považovať za sumy dávok v eurách, prepočítané konverzným kurzom, ktorý bude stanovený Radou EÚ v júli 2008. Základným nástrojom na vyrovnávanie reálnej hodnoty dôchodkových dávok a jej zlaďovanie predovšetkým s vývojom inflácie v národnom hospodárstve zostane valorizácia.
4. Dôjde v súvislosti so zavedením eura aj k rastu miezd, sociálnych dávok a dôchodkov?
Mzdy
Zavedenie eura by malo pozitívne vplývať na hospodársky rast slovenskej ekonomiky, čo sa premietne aj v rýchlejšom raste životnej úrovne obyvateľstva a to hlavne vďaka nárastu mzdových príjmov. Dodatočný príspevok eura k rastu miezd odhaduje štúdia skupiny autorov z NBS v priemere na 0,7 percentuálneho bodu ročne, po dobu až 20 rokov. Okrem toho by mal rast ekonomiky viesť aj k nárastu celkovej zamestnanosti, čo tiež zvýši pracovné príjmy domácností.
Dôchodky
Pri zachovaní súčasného valorizačného mechanizmu porastie vďaka euru aj táto zložka príjmov. Už priznané dôchodky vzrastú každoročne reálne o polovicu reálneho nárastu miezd. Novým dôchodcom prispeje euro k vyšším dôchodkom prostredníctvom vyššieho rastu miezd, ktorý zohráva hlavnú úlohu pri určení dôchodkovej hodnoty, ktorá je základom pre výpočet nových dôchodkov.
Sociálne a iné príjmy
Pri súčasnej legislatíve by euro nemalo nijako výrazne ovplyvniť sociálne príjmy, keďže tie sú v princípe zvyšované iba indexom rastu cien, alebo sú voľne určované rozhodnutiami vlády. Vláda v minulosti zvykla dávky zvyšovať podľa miery inflácie. Teda aj v prípade, že po zavedení eura môžeme počítať s mierne vyššou infláciou, tá neovplyvní reálnu výšku týchto príjmov.
5. Bude výška dôchodkov po zavedení eura porovnateľná s dôchodkami v iných krajinách?
Výška dôchodkových dávok ostane aj po zavedení eura v každej krajine odlišná. Dôvodom nie je zavedenie eura, ale vývoj iných faktorov, ktoré majú vplyv na výšku dôchodkov. Pre ďalší vývoj úrovne dôchodkov na Slovensku bude aj naďalej kľúčové tempo hospodárskeho rastu a rast miezd v ekonomike. Z pohľadu jednotlivca bude pre výšku jeho dôchodku rozhodujúca dĺžka obdobia sociálneho poistenia a výška vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné do dôchodkového systému. Všetky tieto faktory sú totiž zohľadnené v dôchodkovom vzorci, ktorým sú určované sumy dôchodkov zo systému sociálneho poistenia.
6. Kedy dôjde k vyrovnaniu dôchodkov s Európskou úniou?
Výhody, ktoré euro prinesie v podobe vyššieho ekonomického rastu a zrýchlenia ekonomickej konvergencie k vyspelým krajinám, sa bude premietať aj do rýchlejšieho rastu miezd a následne aj dôchodkov, sociálnych dávok a pod. Proces vyrovnávania ich úrovne so starými členskými krajinami EÚ však bude dlhodobý, pravdepodobne niekoľko desaťročí.
7. Zákon o inšpekcii práce ustanovuje pokuty za správne delikty a poriadkové pokuty, ktoré je oprávnený uložiť inšpektorát práce v korunách. V akej mene sa budú tieto pokuty ukladať v súvislosti s prechodom na euro?
V súvislosti so zavedením eura sa nemení výška pokút, dôvody na ich uloženie ani postup ich uloženia, ktoré upravuje zákon o inšpekcii práce. Po zavedení eura sa výška pokút automaticky prepočíta do eur konverzným kurzom.
8. Úrady poskytujú v rámci aktívnych opatrení na trhu práce rôzne druhy príspevkov napr. na vzdelávanie, samostatnú zárobkovú činnosť, zdravotne postihnutým občanom na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska, zamestnávateľom na vytvorenie pracovných miest a pod. Dotkne sa zavedenie eura poskytovania týchto príspevkov?
Poskytovanie príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce má právny základ v zákone o službách zamestnanosti. Väčšina z týchto príspevkov je po splnení zákonom stanovených podmienok obligatórna a na ich poskytnutie je právny nárok. Zavedenie eura sa poskytovania týchto príspevkov nedotkne. Všetky v čase prechodu platné dohody o poskytnutí príspevkov medzi poskytovateľmi, t.j. úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a príjemcami, t.j. uchádzačmi o zamestnanie, záujemcami o zamestnanie, právnickými osobami, fyzickými osobami, vzdelávacími ustanovizňami a pod., ktoré boli uzavreté v Sk, budú konvertované na euro. Konverzia bude priamo zo zákona presne podľa konverzného kurzu určeného Radou EÚ.
........................
Zdroj: skrátený text prevzatý zo stránky euromena , viac informácií www.euromena.sk
