VYBER ODBORNYCH CLANKOV, TYKAJUCI SA ENERGETICKEJ CERTIFIKACIE...
Budovy sú z hľadiska svojej energetickej hospodárnosti zatrieďované do energetických tried, čo umožňuje ich vzájomné porovnanie v rámci jednotlivých kategórií budov. Budovou (na tieto účely) je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia. Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie.
Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov ustanovuje zákon o energetickej hospodárnosti budov. Ide o nasledovné postupy a opatrenia:
jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len "výpočet"),
určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a významne obnovovaných budov,
povinné vydávanie certifikátov o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len "energetická certifikácia").
Tieto postupy a opatrenia sa nevzťahujú na:
budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad (ide najmä o budovy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, budovy nachádzajúce sa v pamiatkovej rezervácii alebo v pamiatkovej zóne ako súčasť historického sídelného usporiadania a budovy uvedené do užívania pred 1. januárom 1947),
kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,
samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.
Energetická hospodárnosť
Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. Určuje sa výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého. Zákon č. 555/2005 Z. z. ustanovuje jednotlivé faktory, ktoré sa musia pri výpočte zohľadniť. Podrobnosti o výpočte ustanovuje vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 311/2009 Z. z..
Na účely výpočtu sa budovy členia na tieto kategórie:
rodinné domy,
bytové domy,
administratívne budovy,
budovy škôl a školských zariadení,
budovy nemocníc,
budovy hotelov a reštaurácií,
športové haly a iné budovy určené na šport,
budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,
ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.
Podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried A až G. V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty dodanej energie pre jednotlivé miesta spotreby energie a podľa hodnoty celkovej dodanej energie tak, že v energetickej triede A je hodnota dodanej energie najnižšia a v energetickej triede G je najvyššia.
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť
Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.
Praktická rada: Novou budovou na účely tohto zákona je budova, ktorej energetická hospodárnosť sa ovplyvňuje v projekte stavby alebo počas výstavby.
Existujúcou budovou na účely tohto zákona je užívaná budova, ktorej energetická hospodárnosť sa dá vypočítať z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním.
Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.
Ak ide o novú veľkú budovu, musí sa v príprave jej výstavby posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť alternatívnych energetických systémov v mieste výstavby, najmä možnosť využitia elektriny a tepla zo zdroja kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo centrálne zásobovanie teplom a chladom a možnosť dodávky energie z lokálnych systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, napríklad tepelného čerpadla (ďalej len "energetický posudok").
Praktická rada: Veľká budova je taká, ktorej celková úžitková plocha je väčšia ako 1000 m2.
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov je projektant povinný zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby a výsledok energetického posudku uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie.
Energetická certifikácia
Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov. Takáto certifikácia je povinná:
pri predaji budovy,
pri prenájme budovy,
pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy.
V ostatných prípadoch je energetická certifikácia dobrovoľná.
Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Energetickú certifikáciu môžu vykonávať len oprávnené osoby, ktoré podnikajú v oblasti energetickej certifikácie na základe živnosti, pričom osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu.
Praktická rada: Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008, ako aj na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.
Energetický certifikát
Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát, ktorý obsahuje zákonom stanovené údaje. Vzor energetického certifikátu nájdete v sekcii Služby a informačné zdroje tejto agendy.
K energetickému certifikátu sa priloží:
opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom a technologickom zariadení a v jej energetickom vybavení,
odporúčanie na finančne výhodné zlepšenie jej energetickej hospodárnosti a zníženie tvorby emisií oxidu uhličitého a
výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú vybrané údaje z energetického certifikátu (ďalej len "energetický štítok"); vzor energetického štítku nájdete sekcii Služby a informačné zdroje tejto agendy.
Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.
Ak ide o veľkú existujúcu budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí sa v nej umiestniť energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú.
Odborne spôsobilá osoba vypracuje pre vlastníka budovy energetický certifikát a jeho kópiu doručí Ministerstvu dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR.
Energetická certifikácia sa považuje za energetický audit. Energetický audit na vyhodnotenie energetickej náročnosti výroby vykonáva energetický audítor. Spotrebiteľ energie v priemysle a pôdohospodárstve je povinný:
vyhodnotiť energetickú náročnosť výroby energetickým auditom prvýkrát v lehote podľa prílohy č. 1 zákona č. 476/2008 Z. z. alebo do piatich rokov od uvedenia zariadenia do trvalej prevádzky,
aktualizovať energetickú náročnosť energetickým auditom raz za päť rokov.
Povinnosti vlastníka budovy
Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti a
pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,
pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi.
Vlastník existujúcej budovy je povinný:
zabezpečiť po významnej obnove budovy reguláciu zásobovania teplom,
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia,
umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom.
Rovnaké povinnosti sa vzťahujú aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo.
Vlastník veľkej budovy:
s ústredným teplovodným vykurovaním je povinný:
zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu v budove,
vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb,
s centrálnou prípravou teplej vody je povinný zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,
je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
Hore uvedené povinnosti môže vlastník veľkej budovy previesť zmluvou na správcu. Za splnenie povinnosti v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, s ktorým majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome uzavretú zmluvu o výkone správy. Povinnosti vlastníkov veľkých budov sa nevzťahujú na vlastníkov priemyselných stavieb, dielní, budov slúžiacich pre poľnohospodársku výrobu a iných vybraných budov.
Praktická rada: Tieto povinnosti je vlastník alebo správca veľkej budovy povinný splniť do 1. 1. 2014.
Štátny dozor
Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Tá je, okrem iného, oprávnená:
vyzvať oprávnenú osobu odstrániť zistený nedostatok v energetickej certifikácii a určiť na tento účel primeranú lehotu,
vyzvať vlastníka budovy splniť povinnosť umiestniť v budove energetický štítok,
ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky,
Správne delikty a priestupky
Štátna energetická inšpekcia uloží pokutu od 5 000 Sk do 30 000 Sk:
právnickej osobe, ktorá je vlastníkom veľkej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, ak neumiestni energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste, prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú,
fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom bytového domu, inej budovy na bývanie alebo nebytovej budovy a prenajíma v nej byty, miestnosti alebo nebytové priestory, ak
1. neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná,
2. neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
3. neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
4. neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,
5. neumiestni energetický štítok v priestore na mieste prístupnom nájomcom bytov, ubytovaným osobám alebo zamestnancom.
Pokiaľ vlastník budovy:
neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa zákona povinný,
neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy alebo
neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,
dopustí sa priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu do 20 000 Sk.
Praktická rada: Sumy uvedené v korunách neboli, pravdepodobne v dôsledku legislatívnej chyby, k 1. 1. 2009 zmenené.
Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ, ktorá ako vlastník veľkej budovy alebo správca veľkej budovy:
nezabezpečí hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy v budove,
nevybaví sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb,
nevybaví rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou,
neposkytne prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.
Štátna energetická inšpekcia uloží za uvedený správny delikt pokutu od 200 € do 8 000 €.
Ak je vlastníkom veľkej budovy fyzická osoba a nastanú situácie uvedené v bodoch 1 až 4, tak sa dopustí priestupku. Štátna energetická inšpekcia uloží za priestupok pokutu od 200 € do 2000 €.
..................
Energetická certifikácia budov – hazardná hra alebo príprava na vysokú odbornosť?
Prijatím zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov splnilo Slovensko prvú požiadavku pre členské štáty EÚ. Tento zákon síce nadobudol účinnosť, súčasne však krajina využila možnosť odkladu energetickej certifikácie k 1. 1. 2008 pre nedostatok kvalifikovaných osôb schopných vypracovať energetický certifikát. Snaha o zvyšovanie efektivity CO2 využívania energie na európskej úrovni siaha do roku 1993, keď bola vydaná smernica o znižovaní emisií . V pôvodných členských krajinách bol prístup k tejto problematike rozdielny a osobitne sa zapájali aj noví či budúci členovia EÚ. Viaceré krajiny ešte pred vstupom do únie prijali novú legislatívu v súlade s touto európskou smernicou. Slovensko sa rozhodlo túto problematiku riešiť až po svojom vstupe v roku 2004. Očakáva sa, že prvé skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu sa uskutočnia v októbri tohto roka. Otázkou zostáva, či na vydanie prvých certifikátov k zákonnému termínu to bude postačovať.
Zákon stanovuje povinnosť energetickej certifikácie nových budov, ako aj významne obnovovaných starších budov, ktorých kolaudačné konanie sa začne po 1. januári 2008. Certifikáciou sa budova zaraďuje do konkrétnej energetickej triedy. Jej základom je výpočet energetickej hospodárnosti a kategorizácia budovy. „Podľa zákona je energetická certifikácia povinná pri predaji budovy, prenájme, pri dokončení novej budovy alebo významnej obnove existujúcej budovy, inak je dobrovoľná,“ vysvetľuje Ing. Anton Novotný z Občianskeho združenia pre zatepľovanie budov. Čo však nestanovuje zákon, je termín pripravenosti novej dokumentácie na stavebné povolenie. Pritom až 80 % obsahu predpísaného v certifikáte môže byť vyjadreného práve v nej.
V rukách rezortu výstavby
Európska smernica 2002/91/ES v preambule č. 7 hovorí, že treba urýchlene zriadiť legislatívny nástroj na stanovenie konkrétnych činností s úmyslom využiť veľký potenciál úspory energie a znížiť rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore. Implementácia tejto smernice bola podľa jej priorít a kompetencií rezortov rozdelená medzi Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pre prvé štyri priority tejto smernice a Ministerstvo hospodárstva SR pre piatu prioritu:
všeobecný rámec pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov,
uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,
uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť veľkých existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú,
energetická certifikácia;
pravidelná kontrola kotlov a klimatizačných systémov v budovách a hodnotenie vykurovacích zariadení, v ktorých sú kotly staršie než 15 rokov.
„Problematika energetickej hospodárnosti budov patrí primárne do rezortu výstavby. Jedným z kľúčových nástrojov na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti budov, ako to predpokladá aj vládou schválený materiál Koncepcia energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a pripravovaný akčný plán, je práve energetická certifikácia. Táto problematika je jednou z priorít aj na európskej úrovni,“ vysvetľuje hlavný štátny radca z odboru medzinárodných vzťahov v energetike Ministerstva hospodárstva SR Ján Magyar.
Legislatívny rámec pre energetickú certifikáciu budov pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR prebratím európskej smernice formou zákona a vypracovalo vykonávaciu vyhlášku. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a vyhláška č. 625/2006 MVRR SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z., nadobudla účinnosť 1. januára 2007. Rezort výstavby v súčasnosti zabezpečuje príručku k energetickej certifikácii budov. „Keďže ide o novú problematiku, myslíme si, že takáto pomôcka je potrebná,“ vysvetľuje hovorca Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR Miroslav Bátovský. Ministerstvo spolupracuje so Slovenskou komorou stavebných inžinierov na príprave odborníkov spôsobilých vykonávať energetickú certifikáciu budov.
Odborná spôsobilosť
Slovenská komora stavebných inžinierov pripravuje skúšku odbornej spôsobilosti pre stavebných inžinierov, ktorí majú záujem o živnosť v tejto oblasti. Keďže bude spracovanie energetického certifikátu náročné, zodpovedajú tomu aj požiadavky na preskúšavanie – príprava na skúšku si vyžiada vysokú mieru odbornosti. „SKSI zabezpečila spracovanie skúšobných otázok garantmi jednotlivých oblastí – právnych predpisov, tepelnej ochrany stavebných konštrukcií a budov, vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie, elektroinštalácií a zabudovaného osvetlenie budov,“ vysvetľuje predseda SKSI prof. Dušan Majdúch, CSc. Podľa jeho slov budú skúšobné otázky po lektorovaní pripravené na zverejnenie. „V konečnej úprave je pripravený skúšobný poriadok. Dolaďujú sa požiadavky na ústnu časť skúšky, podmienky nevyhnutných podkladov a materiálne zabezpečenie. Zvažuje sa aj možnosť zlepšenia prípravy na skúšku ponukou odborných seminárov s dobrovoľnou účasťou,“ dodáva prof. Majdúch.
Členov skúšobnej komisie – odborníkov z univerzít, vedeckovýskumných pracovísk a praxe – vymenoval minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Predsedom skúšobnej komisie je prof. Chmúrny, PhD., zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Po konzultácii s MVRR SR budú všetky potrebné materiály zverejnené na internetovej stránke komory.
Na otázku, kedy začne komora preskúšavať prvých záujemcov o výkon profesie energetickej certifikácie budov, odpovedá prof. Majdúch: „Sme pripravení začať skúšky odbornej spôsobilosti v priebehu októbra tohto roka. Komora isto nebude brzdou, aby odborne spôsobilé osoby boli schopné vypracovať požadované certifikáty na želateľnej úrovni po januári 2008,“ dodáva. Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie bude činnosťou podľa zákona č. 455/1991 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Informačná kampaň
Predpokladom úspešnosti akéhokoľvek procesu je jeho dostatočná znalosť všetkými účastníkmi. „Osobitne to platí pre oblasť energetickej certifikácie budov, ktorá má mať vplyv na investičné rozhodnutia rozličných subjektov, a preto vyžaduje jednoduchý prístup a prehľadný systém relevantných informácií,“ upozorňuje Ján Magyar. Týka sa najmä užívateľov, nájomcov a prenajímateľov budov, investorov, vlastníkov a správcov budov, projektantov, odborne spôsobilých osôb na energetickú certifikáciu budov, pracovníkov stavebných úradov, výrobcov stavebných materiálov a technológií či podnikateľov v oblasti realitného trhu.
Vo viacerých európskych krajinách na národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej komisie prebiehajú intenzívne informačné aktivity v tejto oblasti. „Problematika informačnej kampane zameranej na energetickú certifikáciu budov je v zmysle kompetencií ústredných orgánov štátnej správy v pôsobnosti MVRR SR,“ vysvetľuje Ján Magyar.
Podľa slov Miroslava Bátovského ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja od roku 2005 informuje odbornú verejnosť formou konferencií, odborných seminárov, prostredníctvom médií, ako aj uverejňovaním článkov v odborných časopisoch. „V spolupráci s niektorými správcami bytových družstiev boli zorganizované semináre pre vlastníkov bytov, aby mali informácie o povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo zákona,“ vysvetľuje M. Bátovský. Na internetovej stránke ministerstva je vytvorený odkaz o energetickej hospodárnosti budov. „V tejto časti bude okrem legislatívy a aktualít z tejto oblasti aj prepojenie na internetové stránky z oblasti normalizácie a noriem súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov Slovenského ústavu technickej normalizácie a z oblasti odbornej spôsobilosti na stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá bude preskúšavať odbornú spôsobilosť,“ dodáva Bátovský.
Prvé certifikáty
Na otázku, kedy možno reálne očakávať vydanie prvých certifikátov, odpovedá Ján Magyar: „Dá sa predpokladať, že pre prípravu energetického certifikátu sa posunie termín kolaudačného rozhodnutia a nedá sa vylúčiť, že bude naraz hneď niekoľko stavieb čakať na vydanie energetického certifikátu.“ Energetická certifikácia bude náročná aj pre Slovensko. „Ročne sa dá predpokladať vydanie okolo 30-tisíc energetických certifikátov,“ dodáva.
„Je jasné, že sa bude na Slovensku trocha improvizovať,“ hovorí Ing. Anton Novotný. Podľa jeho slov mohlo Slovensko požiadať o odklad termínu zavedenia energetickej certifikácie budov. Dôvodom odkladu by pritom nebola nepripravenosť. „Slovensko, tak ako aj ostatné členské štáty EÚ, sa opiera o normy a materiály EÚ, ktoré nebudú schválené do konca tohto roka. Vo vestníku EÚ vyjdú najskôr v januári 2008 a preto prípadné zmeny nebudú premietnuté do predpisov a tým ani do projektov a energetických certifikátov,“ objasňuje Ing. Novotný.
ZDROJ
Lucia Hakelová
Foto: Robo Hošták
Vizualizácie: vize.com, 3D Vision
07.12.2007
Energetická certifikácia a trh s budovami
Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov.
Prečo energetická certifikácia budov
Ak sa nám doma pokazí chladnička, ideme si do hypermarketu kúpiť novú. V príslušnom oddelení zistíme, že sa tam vystavuje veľké množstvo chladničiek. Niektoré sú malé, iné veľké, s mraziacou časťou alebo bez nej, drahšie či lacnejšie. Jednoducho sa potrebujeme v tom množstve rozličných výrobkov nejako zorientovať. Keď už si vyberieme takú, ktoré nám vyhovuje litrážou, technickým vyhotovením a približne zodpovedajúcou cenou, uvedomíme si, že taká chladnička „stále ide“ a jej prevádzka niečo stojí. Pri výbere čo najúspornejšej chladničky nám v tomto prípade pomôžu energetické štítky, ktoré sú na každej z nich.
Ak si chceme pri investovaní, správe budov, nájme či obchode s realitami doplniť hodnotnú nehnuteľnosť alebo len kúpiť slušný byt, kde nebudeme platiť extrémne veľa za energiu, potrebujeme podobný orientačný nástroj. Na trhu s budovami na to slúžia energetické certifikáty budov.
Energetický certifikát
Najdôležitejšou úlohou energetických certifikátov je prístupnou a prehľadnou formou oznámiť a deklarovať záujemcovi o nehnuteľnosť či byt, že nehnuteľnosť ktorú by chcel kúpiť alebo prenajať, má príslušné vlastnosti z hľadiska spotreby energie v budove. Ak má teda záujem postaviť novú budovu alebo kúpiť už existujúcu budovu a chce platiť v budúcnosti za jej dlhoročnú prevádzku z pohľadu nákladov na energiu čo najmenej, vyberie si z ponúkaných možností takú budovu, ktorá má certifikát s čo najnižšou energetickou triedou.
Energetické certifikáty plnia aj dôležitú informačnú funkciu. Na každom energetickom certifikáte musia byť uvedené rámcové návrhy energeticky úsporných opatrení, ktoré sa v budove dajú uskutočniť. Opatrenia majú byť rozdelené na opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy (najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií a zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy) a na organizačné opatrenia v správe budovy (najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetických zariadení).
Ak už sme vlastníkmi alebo kupcami existujúcej budovy, alebo máme záujem kúpiť byt v konkrétnom dome, treba vedieť, čo sa s budovou dá urobiť, aby bola lepšia a energeticky úspornejšia, resp. s akými opatreniami, a tým aj výdavkami treba v budúcnosti na tento účel počítať. Tak možno určiť potenciál energetických úspor v budove a zistiť, v akej triede bude budova po realizácii týchto opatrení. Investorovi v spolupráci so správcom budovy to umožňuje lepšie poznať svoje budovy a plánovať jednotlivé investície so znalosťou ich efektov.
Energetické certifikáty predstavujú zároveň dôležitý nástroj na skvalitnenie a dosiahnutie väčšej transparentnosti trhu s nehnuteľnosťami. Je zrejmé, že na miestnom nasýtenom trhu s príslušným druhom budov (napr. administratívne budovy a pod.) budú kvalitnejšie budovy s nižšími prevádzkovými nákladmi na energiu (deklarované energetickým certifikátom) hodnotnejšie a bude o ne väčší záujem, čím dosiahnu aj vyššiu cenu pri predaji. Energetické certifikáty môžu plniť aj určitú marketingovú funkciu vo vzťahu k identite spoločnosti, ktorá si zakladá na priaznivom vzťahu k životnému prostrediu a deklaruje ho napr. aj vlastníctvom alebo prevádzkovaním budov s nízkou spotrebou energie, čím šetrí životné prostredie.
Vzhľadom na to, že energetické certifikáty budov budú mať priamy vplyv na trh, je nevyhnutné, aby ich vyhotovovali kvalifikované odborne spôsobilé osoby a dôsledne ich kontrolovali. Kto sa pohybuje na trhu s nehnuteľnosťami a chce sa orientovať aj podľa energetických certifikátov, by mal mať istotu, že budova, ktorá je predmetom jeho záujmu, má skutočne vlastnosti uvedené na certifikáte.
Zákonný rámec
Zákonný rámec pre energetickú certifikáciu budov stanovuje na úrovni EÚ smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo dňa 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. Jej cieľom je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov v spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a hospodárnosť prevádzky budov. Jednou z jej požiadaviek je aj energetická certifikácia budov.
Zákonný rámec pre energetickú certifikáciu budov v SR tvorí zákon č. 555/2007 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva. Zákon č. 555/2007 Z. z. ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a určuje pôsobnosť orgánov verejnej správy. Vykonávacia vyhláška určuje podrobnosti o výpočte, obsahu energetického certifikátu vrátane rozpätia energetických tried, vzor energetického certifikátu a energetického štítku.
Povinnosti vyplývajúce z energetickej certifikácie
Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začne po 1. januári 2008 a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.
Pojem významná obnova budovy definuje stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.
Energetická certifikácia je povinná pri predaji budovy, pri prenájme budovy a pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy, inak je dobrovoľná. Vykonanie energetickej certifikácie budov sa osvedčuje energetickým certifikátom, ktorý platí najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.
Energetická certifikácia sa vzťahuje na nasledujúce kategórie budov:
rodinné domy,
bytové domy,
administratívne budovy,
budovy škôl a školských zariadení,
budovy nemocníc,
budovy hotelov a reštaurácií,
športové haly a iné budovy na šport,
budovy na veľkoobchodné a maloobchodné služby,
ostatné nevýrobné budovy spotrebúvajúce energiu.
Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie celej budovy vykonať aj energetickú certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Energetická certifikácia sa nevzťahuje na nasledujúce typy budov:
budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,
kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,
samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.
Energetické triedy
Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z., pričom jej základom je výpočet potreby energie (celková dodaná energia) a kategorizácia budovy. Harmonizovaný postup zohľadňuje spôsob užívania pri jednotlivých kategóriách budov a rozdielne podmienky vnútorného prostredia v nich. Na základe rozdelenia na jednotlivé kategórie budov sa môžu aj vzájomne porovnávať budovy v jednotlivých kategóriách podľa ich energetickej hospodárnosti.
Jednotlivé budovy sa v rámci svojich kategórií zatrieďujú podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého do energetických tried A až G. Najkvalitnejšie budovy s najnižšou spotrebou energie, a tým aj najnižšími prevádzkovými nákladmi na energiu, majú certifikáty s triedou A prípadne B, najmenej hospodárne budovy majú triedu G. Každá energetická trieda sa vyjadruje číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove (napr. vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, osvetlenie), ktoré sú vyjadrené čiastkovými energetickými triedami. Horná hranica triedy B je minimálnou požiadavkou pre novú a významne obnovovanú budovu.
Povinnosti vlastníka alebo správcu budovy
S certifikáciou budov sa spájajú konkrétne povinnosti pre vlastníkov, resp. správcov budov (ak sú zmluvne zaviazaní vlastníkom budovy). Vlastník budovy je povinný zabezpečiť energetický certifikát budovy prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Takisto musí uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti a pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi, resp. pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi.
Okrem toho je vlastník existujúcej budovy povinný vykonať nasledujúce technické opatrenia:
zabezpečiť po významnej obnove budovy reguláciu zásobovania teplom,
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia,
umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom.
Ak ide o veľkú existujúcu budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí sa v nej umiestniť energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú.
Odborne spôsobilé osoby na energetické certifikáty budov
Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie budov je živnosťou, ktorú môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorá má potrebné vzdelanie a prax a odbornú spôsobilosť preukáže skúškou odbornej spôsobilosti podľa príslušného predpisu. Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby člení na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu a elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov. Odborne spôsobilá osoba bude niesť zodpovednosť potvrdenú podpisom za tú časť energetického certifikátu (podľa príslušného miesta spotreby energie v budove), ktorú vypracovala, a energetický certifikát na celú budovu vystaví odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.
Energetické hodnotenie budov
Povinnosť hodnotenia úspor energie už v súčasnosti vyplýva zo stavebného zákona (§ 43 písm. d) a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. (§ 21). Projektová dokumentácia nových a významne obnovovaných budov by mala obsahovať preukázanie potreby energie na jednotlivé miesta spotreby energie v budove. V zmysle stavebného zákona sa v súlade s vyhláškou č. 625/2006 Z. z. vykonáva projektové energetické hodnotenie budovy, ktoré je podkladom pre vydanie stavebného povolenia na novú alebo významne obnovovanú budovu. Vyhotovuje ho projektant a deklaruje ním, že navrhovaná budova spĺňa požiadavky platné pre novú a významne obnovovanú budovu. Normalizované energetické hodnotenie je podkladom na spracovanie energetického certifikátu alebo energetického štítku budovy, ktorá sa predáva alebo prenajíma, a je tak podkladom na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Energetický certifikát má deklarovať, že postavená budova spĺňa požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy platnú pre novú a významne obnovovanú budovu.
ZDROJ
Ing. Ján Magyar
Foto: Dano Veselský
Autor pôsobí na Ministerstve hospodárstva SR ako hlavný štátny radca na Odbore medzinárodných vzťahov v energetike.
...Povinnosti vlastníkov bytov a budov
Povinnosti členských štátov Európskej únie v oblasti zlepšenia energetickej
hospodárnosti budov vyplývajú zo smernice č. 2002/91/ES. Súvisiaci zákon č.
555/2005 Z.z. nadobudol v SR platnosť 1. januára 2006. Smernica EÚ umožňuje
posunutie povinnosti zabezpečovania energetickej certifikácie do 1. januára 2009.
Slovensko využilo posunutie účinnosti zákona o dva roky, t.j. na 1. január 2008.
Podľa § 14 sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na novú a na
významne obnovovanú budovu v prípade kolaudačného konania po 1. januári
2008, ako aj na budovu predávanú a prenajímanú po 1. januári 2008.
Podľa § 9 ods. 2 zákona Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
vydalo všeobecne záväzný právny predpis (vyhlášku), v ktorom sú ustanovené
podrobnosti o výpočte, obsah energetického certifikátu, vrátane rozpätia
energetických tried a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,
vzor certifikátu pre jednotlivé kategórie budov a vzor energetického štítku. Vyhláška
MVRR SR č. 625/2006 Z.z. vykonávajúca zákon č. 555/2005 Z.z. platí od 1.1.2007.
Hlavným cieľom smernice teda aj zákona o energetickej hospodárnosti je
• zlepšiť energetickú hospodárnosť budov zmenou tepelnej ochrany,
vykurovania, vetrania a chladenia vo vzťahu k vonkajším klimatickým a miestnym
podmienkam, prípravy teplej vody a osvetlenia,
• zabezpečiť požadované podmienky týkajúce sa vnútorného prostredia budov
• zefektívniť výstavbu a prevádzku budov.
Výpočet energetickej hospodárnosti budov a spracovanie energetického
certifikátu sa týka budov ako celkov. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z.z.
o energetickej hospodárnosti budov ak má budova spoločný systém vykurovania,
možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú
certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy.
Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného
podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Povinnosť energetickej certifikácie bytov nevyplýva zo žiadneho všeobecne
záväzného právneho predpisu v SR.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z.z. platnosť energetického certifikátu
je najviac 10 rokov. Tento energetický certifikát platí pre prípad predaja alebo
prenájmu v ktoromkoľvek čase predaja (prenájmu) počas platnosti
energetického certifikátu. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický
certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na
energetickú hospodárnosť. V takom prípade je treba zaobstarať nový energetický
certifikát zohľadňujúci zmenený stav budovy. Skutočná spotreba energie
neovplyvňuje dĺžku platnosti energetického certifikátu budovy.
Podľa § 8 má vlastník budovy zákonom udelené povinnosti. Vlastník budovy
je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti. Podľa §
5 ods. 2 písm. a) zákona č. 555/2005 Z.z. je energetická certifikácia povinná pri
predaji a prenájme. Znamená to, že energetický certifikát je dokladom, ktorý je
potrebné predložiť ako prílohu (originál) ku kúpno-predajnej zmluve (resp. jeho
overenú kópiu pri prenájme) rovnako, ako v prípade výstavby novej budovy
alebo vykonania významnej obnovy je dokladom ku kolaudácii.
Vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu
klimatizačného systému a kotla umiesteného v budove, zabezpečiť pri významnej
obnove budovy reguláciu zásobovania teplom, zabezpečiť hydraulické vyváženie
vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo
energetického vybavenia. Má povinnosť umiestniť energetický štítok v priestore
budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom, ak sa jedná veľkú budovu,
v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému
počtu ľudí. V iných budovách je umiestenie energetického štítku dobrovoľné.
Objednanie energetického certifikátu budovy je povinnosťou vlastníka
budovy. Ak vlastníkov bytov alebo bytového domu zastupuje správca alebo iný
zástupca spoločenstva vlastníkov bytov, tak na základe súhlasu vlastníkov podľa
platných, zákonom daných podmienok, tento zástupca objednáva energetický
certifikát budovy (rovnako ako aj pri objednaní projektovej dokumentácie na obnovu,
tepelnú ochranu zateplením a pod.). Na úhradu nákladov spojených s energetickou
certifikáciou budovy platia rovnaké podmienky, ako na akékoľvek iné úhrady spojené
s bývaním v bytovom dome. V prípade, že si vlastník bytu objednal rozšírenie
energetického certifikátu o hodnotenie energetickej hospodárnosti bytu (a nebolo by
hodnotenie bytov v bytovom dome vykonané pre všetky byty), tak náklady musí
znášať konkrétny vlastník. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z.z. povinnosti,
ktoré má podľa tohto zákona vlastník budovy, vzťahujú sa aj na správcu vo
vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov
budovy a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo.
Energetický certifikát budovy je možné spracovať iba spôsobom, ktorý
vyplýva zo zákona č. 555/2005 Z.z.. Vzhľad energetického certifikátu musí
zodpovedať vzoru, ktorý je zverejnený vo vyhláške MVRR SR č. 625/2006 Z.z.
Akýkoľvek iný spôsob výpočtu a použitie iného vzoru podobného vzhľadu
nenahrádza energetický certifikát podľa zákona.
Energetický certifikát spracováva a vystavuje odborne spôsobilá osoba
(odborne spôsobilé osoby ustanovené podľa miest spotreby energie, t.j. tepelná
ochrana, vykurovanie a príprava teplej vody; pri iných budovách ako na bývanie aj
vetranie a chladenie, osvetlenie). Zoznam odborne spôsobilých osôb je
zverejnený na webovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov
(www.sksi.sk). Vykonávať energetickú certifikáciu môže odborne spôsobilá osoba
iba ak má na túto činnosť živnosť. Energetickú certifikáciu môžu vykonávať aj
právnické osoby, ktoré zamestnávajú odborne spôsobilé osoby podľa miest spotreby
(§ 6 ods. 2 zákona) alebo fyzické osoby navzájom dohodnuté o podiele na
spracovaní energetického certifikátu.
Odborne spôsobilú osobu na vykonanie energetickej certifikácie si môže zvoliť
vlastník alebo v jeho zastúpení správca. Energetická certifikácia sa uskutoční na
základe zmluvy.
Projektová dokumentácia na stavebné povolenie musí obsahovať
projektové energetické hodnotenie (podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 625/2006 Z.z.)
vykonané s uvažovaním normalizovaných vstupných údajov (klimatické podmienky,
podmienky vnútorného prostredia, obsadenosť budovy) a projektovaných vlastností
zabudovaných stavebných výrobkov. Podľa § 4 ods. 3 zákona projektant je povinný
minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov zahrnúť do
projektovej dokumentácie na stavebné povolenie rovnako ako na povolenie zmeny
stavby. Minimálne požiadavky určujú technické normy.
Výpočtový postup energetickej hospodárnosti budovy určujú normy
súvisiace so smernicou č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov a súvisia
aj s právnymi predpismi, ktoré túto európsku smernicu implementovali do právnych
predpisov Slovenskej republiky (zákon č. 555/2005 Z.z. a vyhláška MVRR SR č.
625/2006 Z.z.). Výpočet energetickej hospodárnosti v procese energetickej
certifikácie sa vykonáva ako normalizované energetické hodnotenie podľa § 2 ods. 3
vyhlášky č. 625/2006 Z.z. ku kolaudačnému konaniu. Normalizované hodnotenie
sa vykonáva so zohľadnením skutočného zhotovenia stavby, teda odborne spôsobilá
osoba musí porovnať skutočné vyhotovenie s vlastnosťami stavebných materiálov,
stavebných konštrukcií a prvkov systémov technického zariadenia budovy
s projektovanými, teda zahrnutými do projektovej dokumentácie.
Zaradenie budovy na bývanie do energetickej triedy A až G sa
uskutočňuje na základe hodnotenia potreby energie na vykurovanie (vrátane potreby
tepla na vykurovanie) a potreby energie na prípravu teplej vody. Ostané miesta
spotreby sa nehodnotia. Energetický certifikát budovy na prvej strane podpisuje
odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu budov. Každá odborne spôsobilá
osoba podľa miesta spotreby energie v budove vykoná výpočet a zatriedenie do
energetickej triedy podľa miesta spotreby. Energetický certifikát s využitím
jednotlivých výsledkov a informácií spracuje odborne spôsobilá osoba pre tepelnú
ochranu stavebných konštrukcií a budov. Zatriedi budovu do energetickej triedy
podľa globálneho ukazovateľa, celkovej dodanej energie. Dopočíta primárnu energiu
a emisie CO2. Energetický certifikát musí obsahovať aj návrh opatrení na ďalšie
zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy. Ich realizácia nie je vlastníkovi budovy
určená ako povinnosť.
Nové budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú
hospodárnosť. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne
požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca
budova po uskutočnení jej významnej obnovy (§ 4 ods. 1 zákona). Podľa § 11 ods. 6
vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z.z. je referenčnou hodnotou minimálnej požiadavky
na energetickú hospodárnosť budovy horná hranica triedy B. Škála energetických
tried určených pre jednotlivé kategórie budov, teda aj rodinné domy a bytové domy,
podľa jednotlivých miest spotreby a pre globálny ukazovateľ sú uvedené vo vyhláške
MVRR SR č. 625/2005 Z. z. v prílohe č. 3.
Cena energetického certifikátu budovy nie je pevne stanovená
a vzhľadom na rozdielnosť riešenia budov a ich veľkosť nebude môcť byť jednotná.
Cenu energetického certifikátu ovplyvnia strata času a cestovné náklady súvisiace
s priblížením sa odborne spôsobilých osôb k budove, ktorá má byť hodnotená. Je
dôležité, aby bolo zabezpečené dostatočné regionálne pokrytie odborne spôsobilými
osobami na energetickú certifikáciu. Ceny môžu byť rôzne aj vplyvom dostatočnosti
podkladov z projektového energetického hodnotenia a kvality ich spracovania.
ZDROJ
prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s.r.o., Bratislava
